Drakova vyžiháreň je už roky prázdna. Odišiel. Nikto nevie kam, ale všetci vedia prečo. Vyhnali ho, pretože mu pripisovali veľkú moc. Bol nešťastím dediny a každý jeho krok prinášal skazu. S Drakom prichádzali ohne, povodne, choroby a hlad. Tak usudzovali dedinčania a taká musela byť pravda. Nikdy nebol obľúbený, nikdy medzi nich nezapadol. Iba Eva k nemu vzplanula láskou, ale keď odišiel, vzala si iného. A kým sa ona jeho odchodom trápila, pre ostatných to znamenalo jediné – návrat k pokojnému životu. No teraz sa na dedinu začína valiť jedno nešťastie za druhým – sucho, neúroda, oheň väzniaci leštinský dobytok. A všetci hovoria o tom, že sa vrátil... Drak sa vrátil.
Dej sa začína tým, že Šimon prichádza domov a oznámi Eve, že Drak sa vrátil do dediny. Eva myslí na Draka, spomína si na chvíle, ako sa spoznali, ako Draka milovala, ako ho dedinčania zbili a ako utiekol. Šimon si myslí, že Eva hneď v prvú noc pôjde navštíviť Draka, ale nestalo sa tak a Šimon sa cíti uvoľnený.
Drak bol sirotou, našiel ho starý Lepiš Madlušovie pri ceste a urobil si z neho pomocníka. Pretože neprichádzal do kontaktu s inými ľuďmi, Drak odmalička myslí zastaraným spôsobom. Keď starý hrnčiar Madlušovie umiera, dedinčania mu pripisujú jeho smrť. S Drakom spájajú aj ďalšie udalosti, ako napríklad: suchotu, neúrodnosť, smrť dedinčanky na poli a preto dedina sa obáva, že to všetko sa bude opakovať, keďže Drak sa vrátil.
V horách vypukli požiare pre suchoty, dedinská črieda dobytku nachádzajúca sa v horách, nemá čo žrať a tak richtár potrebuje pomoc. Drak dobrovoľne prichádza s návrhom, že on zachráni čriedu. Muži rozhodnú, že s ním má ísť aj Šimon.
Spolu zachránia stádo, ale keď Šimon začne podozrievať Draka, že predal čriedu Poliakom, zbehne do dediny a podpáli Drakovu vyžiháreň. Drak ale nakoniec prichádza spolu so stádom a so svojou Zoškou. Šimon si uvedomí, že urobil veľkú chybu a pýta si od Draka odpustenie, ale on je veľkorysý a tvrdí, že aj on ublížil Šimonovi tým, že opustil Evu, keď otehotnela. Keď vidí Draka s inou ženou - Zoškou, Eva si uvedomí, že nemala čakať na Draka, ale mala si ceniť Šimona.
V epilógu sa dozvedáme, že vlastne novela je rozprávkou. Eva je rozprávačom a v epilógu dorozpráva príbeh svojmu vnúčikovi: "- Potom? Potom už nebolo nič. Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli... Spi, syn môj!"