Beseda so spisovateľom Petrom Karpinským
„Postoj, chvíľa, si krásna!“
Občas treba aj relaxovať starej učiteľke. Kde? Samozrejme medzi školopovinnými deťmi.
Tentoraz so štvrtákmi a bývalými kolegyňami krompašských škôl.
18.marca 2016 Mestská knižnica Krompachy pripravila nevšedné stretnutie so spisovateľom
Petrom Karpinským (1971; Gelnica; žije v Spišskej Novej Vsi; pracovisko - FF Prešovskej univerzity).
Dôstojná výstavná sieň v kultúrnom dome vo svojom zrkadle odrážala zvedavosť a napätie
- detské očakávanie . Aký bude? Pochváli nám ilustrácie? Poteší ho divadielko , keď bránou vstúpi-
me do spisovateľovho múzea záhad a tajomstiev? Zaujmú ho naše kostýmy? Množstvo
nevypovedaných otázok prezrádzalo oné zrkadlo!
Vstup pána spisovateľa na scénu znamenal pre deti najmenej stovku vyslovených dopytov.
Najmä keď zistili, že nie je prísným učiteľom, hoci učí svojich budúcich kolegov. – Máte rád zvieratká?
Ako dlho vám trvá vymyslieť knihu? Máte nejakého kamaráta z detstva? O akom povolaní ste
rozmýšľali, keď ste boli malý? Aký predmet v škole ste mali najradšej? Kedy ste sa rozhodli, že budete
spisovateľom? Ako vám išli diktáty? Aktívne športujete? Ilustrovali ste si už knihu sám? Máte rád zá-
hady? Aký je to pocit byť slávnym spisovateľom? Chodili ste do školy v prírode? Recitovali ste? –
Vstup pána spisovateľa na scénu znamenal najmenej stovku odpovedí. Štvrtáci poznali všetky
detské knihy: Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali; Rozprávky z múzea záhad a tajomstiev; Sedem dní
v pivnici; Kde asi rozprávka býva; Skala útočiska, ako aj literárny zábavník - časopis Zips (šéfredaktor
P.Karpinský) . Ale dozvedeli sa ešte, že pre dospelých napísal zbierky poviedok : Oznamujeme
všetkým majiteľom hrobov a Nanebonevzatie. Okrem toho spolupracuje s rozhlasom a televíziou, je
scenáristom - režisérom Divadla teatrálnej skratky v Prešove a miluje históriu. A niečo viac …
v Krompachoch sa cíti ako doma, lebo jeho otecko pochádza zo Sloviniek.
Osobné stretnutie zbližuje ľudí. A v tejto neinternetovej známosti deti zistili, že ujo spisovateľ
je taký, ako ony samy. Nemal rád diktáty, ale čítal a recitoval. Vzápätí im aj prečítal úryvok
z obľúbeného „múzea“. Možno ich sklamalo, že nie je športovec a prekvapilo, že do školy v prírode
nechodil. Hoci neilustruje svoje knihy, píše texty do komiksov a v šiestej triede začal písať román –
vedel, že bude spisovateľom. Dnes knihu píše pol roka alebo rok, no poviedku napísal aj vo vlaku
z Prešova do Spišskej Novej Vsi. Najmä preto, lebo veci robí často na poslednú chvíľu.
Čo môj relax? Znovuvstúpenie do školskej brandže! Deti úprimne zvedavé, pripravené
(vďaka pani učiteľky!), disciplinované, prirodzené. Žiadne: Ticho! Pst! či pohovor za dverami.
Ešte i autogramiáda bola plná otázok.
Ďakujem všetkým spomenutým protagonistom. Ďakujem pracovníčkam Mestskej knižnice,
najmä pani vedúcej Žofii Síkorovej, ktorá pohládzala toto asi dvojhodinové stretnutie o naplnenej
túžbe a krásnej skutočnosti.
Anna Pustayová